DIVOKÝ ZÁPAD OČAMI GREENHORNA alebo OSB Žilina 17.5. 2003

Dňa 17. mája 2003 sa uskutočnila veľká airsoftová akcia OSB Žilina. Vzhľadom na to, že sme od počiatočnej Jocovej myšlienky usporiadať na strednom Slovensku veľkú akciu, za túto agitovali, bolo našou povinnosťou sa tejto akcie zúčastniť. A tak sa OSB-čkoví zelenáči z 1-st AirSoft Team Brezno vybrali na divoký západ – do Žiliny :).

Keďže akcia v Žiline mala byť našou prvou OSB akciou, jej začiatok sme očakávali so zatajeným dychom. Hneď po zhromaždení sa pred žilinským Tescom (bolo niečo málo po desiatej) – prišli sme totiž natrikrát, ja s bratom z Čadce, Roman z Trenčína a Janči s Private-om z Brezna - sme sa dali dohromady so staroľubovnianskym airsoftovým klubom, ktorí boli najmä mne veľmi blízki, pretože môj otec pochádza pár kilometrov od Starej Ľubovne a ja som tam pri babke strávil niekoľko krásnych prázdnin. Keďže chalani zo SL boli asi najkomunikatívnejší zo zhromaždivších sa, boli pre nás takou prvou lastovičkou do sveta ‘veľkého airsoftu’.

Akonáhle boli pohromade všetci airsofťáci vrátane Joca (hoci sme si najprv mysleli, že zoskočí z vrtuľníka krúžiaceho nad našimi hlavami, nakoniec predsa len prišiel autom :), časť nás sa vybrala na okružnú spoznávaciu prehliadku Žiliny, spojenú s bezplatnou návštevou žilinského Muničáku, druhá časť odišla smerom ku ihrisku. Po tomto malom rozptýlení sme sa všetci opäť zišli na malom parkovisku pod lesom – VVP Hradisko, teda na mieste určenia. Tam sa začalo veľké vybaľovanie – už v tej chvíli nám bolo jasné, že to dnes nebude žiadna prechádzka ružovým sadom, väčšina zúčastnených bola totiž vyzbrojená AEG-čkami. Nasledovalo malé dopĺňanie zásob priamo z útrob Jocovho kufra, či od Mitcha. Po krátkej príprave a naládovaní airsoftových miláčikov sme sa zhromaždili na malej čistinke pri vstupe do areálu. Nasledoval krátky briefing, rozdelenie teamov a ich označenie, rozdanie máp a akcia sa mohla začať.

Primárnou úlohou bolo zorientovať sa podľa mapky v teréne a premiestniť sa na svoju základňu. Tím červených (to nie je narážka na politickú príslušnosť :), ktorý pozostával z viacerých menších teamov zo všetkých možných kútov Slovenska (SilentForce Stará Ľubovňa, SpecNaz Martin, 1-st AirSoft Team Brezno, Prešov, Žilina ...), mál základňu v bode A, čo bola akási drevená ohrada na okraji mierneho zrázu. Bratislavský tím modrých, obohatený o niekoľko manualistov z Nového Mesta, mal svoju bázu medzi niekoľkými betónovými múrikmi uprostred lesa. Po dosiahnutí bázy sa v určený čas začali akcie – výjazdy jednotlivých teamov smerom k určenej zóne X-Ray, kde sa mali nachádzať roztrúsené fľaše s ‘nervovým plynom’ – tieto bolo potrebné získať a počas celej hry brániť a získavať nové od zastrelených nepriateľov. Klasický dvadsaťminútový respawn, s možnosťou skrátiť ho za pomoci medika na 5 minút a povolenie použiť pyrotechniku oživovali priebeh akcie (a umŕtvovali účastníkov :). Špecialitou bol tím organizátorov – 23. SAS, farebne neoznačení, tvorili záškodnícku skupinu, ktorá napádala jednotky, pohybujúce sa lesom a spomaľovala tak ich postup. To bolo ich jediným cieľom – fľaše s plynom ich nezaujímali.

Tu sa názory zúčastnených rozchádzajú – jedni tvrdia, že to bolo na škodu veci, iní, že na prospech. Ja si myslím skôr to druhé, pretože, pokiaľ by boli organizátori na niektorej z bojujúcich a súťažiacich strán, bolo by to voči druhej strane nefér, nakoľko poznali terén, ako aj umiestnenie artefaktov. Takto využívali svoje znalosti len vo svoj prospech, neškodili (znalosťami - zbraňami však áno :) žiadnej z bojujúcich strán a zároveň si tiež dobre zahrali.

Náš tím sa vďaka terénu veľmi podobnému nášmu domácemu veľmi rýchlo zorientoval a nerobilo nám takmer žiadne problémy pohybovať sa lesom veľmi rýchlo aj bez mapy (asi jedinou výnimkou bol Speedy, ktorý sa v lese stratil :). Po niekoľkých minútach spoločného postupu s martinskými SpecNaz sme (okrem zistenia, ze niekde nad nami boli ostantí napadnutí zrejme záškodníkmi) tak objavili prvú čistinku s dvoma, či troma drevenými posedmi a okrem dvoch falošných návnad (tú zavesenú v igelitke na vysokom pahýli stromu vám nezabudnem! :) sa nám podarilo nájsť dva artefakty. Po chvíli oddychu v bezpečí vysokého posedu sme sa vybrali na spiatočnú cestu. Asi v polovici cesty naspäť nás prekvapila zúrivá streľba záškodníkov, ktorá nás na 20 minút posadila do trávy, po chvíli nám spoločnosť robil Mitch – šéf záškodníkov. Tak sme sa dozvedeli, že bratislavčania mali malý problém s orientáciou a stále blúdili lesom. Povzbudení naším úspešným ’orientčným behom’ sme sa teda vybrali k našej báze. Po chvíli predierania sa hustým a pichľavým porastom a po krátkom stretnutí s lesným zajom sme sa dostali odzadu k našej báze. Tam som spozoroval Joca ležiaceho smerom k našej základni. Neváhal som teda a pustil do neho zopár dobre mierených rán z Tactical Mastera. Joca som síce zasiahol, dostalo sa mi však hubovej polievočky, nakoľko bol ‘mŕtvy’. Na jeho škodu však bielu pokrývku hlavy z nášho pohľadu vôbec nebolo vidno, čo potvrdili aj ostatní dvaja členovia našej malej údernej skupinky. Ospravedlnil som sa a Joco sa vzdialil z dohľadu. Do základne sme došli vpohode a dobrej nálade. Zopár členov ostatných tímov tam už oddychovalo a oznámili nám, že už ukoristili dve ďalšie fľašky, čo nás povzbudilo do ďalšej akcie. Okamžite sme chceli vyraziť na prieskum okolia nepriateľskej bázy, zdržala nás však jednak navigácia Speedyho do základne :) a postupný návrat ďalších červených. Akonáhle sme boli pripravení vyraziť v hojm počte smerom k báze B, spustila sa zúrivá paľba z elektrík a vedeli sme, že je zle. Hlavy do hliny a akurát som stihol Jančimu povedať, že sa mi to nepáči, pretože strieľajú do steny bázy, zrejme, aby odpútali našu pozornosť. Nestihol som to dopovedať a zhora sa vynorilo pár elektrikárov... Potom to bolo rýchle... Taký masaker som ešte nevidel :)

Modrí obsadili našu základňu a bez toho, aby sa opýtali na fľaše nás vyhnali respawnovať do lesa.

Po tomto debakli nasledovalo niekoľko úspešných a rýchlych presunov lesom a neúspešných pokusov o útok na bázu B. Pravidelne sme narážali na zúrivý odpor výborne zakempených modrých a pochopili sme, že priznať zásah po kropení z elektriky je pravdepodobnejšie, ako priznať osamotený zásah z plynovky, či manuálu. Zistenie, že mi nič nepomôže ani presná čarostreľba, pretože sa proste v hromadách BB-čiek vystrelených z AEG stratí, ma prekvapilo a zaskočilo. No čo, povedal som si a pokúsili sme sa s Jančim dostať ku kemperom zboku, bohužiaľ neúspešne. Nakoniec sme sa zišli veľká skupina červených respawnujúcich severozápadne od modrej bázy B. Keďže sa pomaly blížil čas ukončenia akcie, povedali sme si, že skúsime ešte jeden útok, vlastnili sme iba asi 5 fliaš a boli sme dosť slabo vyzbrojení, pretože niektorí červení boli na neznámom mieste :), takže šlo skôr o česť, než o snahu zvrátiť výsledok hry. Padol návrh skúsiť to z južnej, teda z dolnej strany bázy B. Počas presunu sme narazili na SilentForce z Ľubovne a takto posilnení (chalani zo SF sa totiž boli posilniť proviantom na základni :), sme sa vydali na pochod. Zadný voj bol však zaskočený streľbou zo zálohy a tak sa naša skupina rozpŕchla v lese. Tu sa začal posledný príbeh ‘piatich statočných’ – traja chlapci z martinských SpecNaz, ja a Janči. Tri plynovky, jedna elektrika a Jančiho dlhý manuál Walther MPK.

Dlho sme neváhali a rozhodli sme sa uskutočniť pôvodný plán – zaútočiť na základňu B, tentokrát zozadu. Rýchlym postupom v teréne sme obišli modrých a priblížili sme sa na pár metrov až ku základni. Evidentne nás veľmi nečakali, pretože z tejto strany základňu bránil jeden elektrikár. Toho sme po krátkej prestrelke dostali. To bol začiatok posledného boja našej malej jednotky, ktorej úspech bol pri silnom obsadení základne (blížil sa totiž koniec hry a útoky našich ustali) nemožný. Vzhľadom na prebiehajúcu prestrelku nebol priestor na rozptýlenie sa jednotky do okolitého lesa a čoskoro nás obrancovia obkľúčili. S naším rýchlym presunom a nikým nečakaným útokom sme však boli spokojní, škoda, že sme nemali vysielačky, ktorými by sme mohli skoordinovať útoky zostávajúcich červených. Po tejto akcii sme zostali v báze modrých a čakali sme na zhromaždenie všetkých bojovníkov.

Pre posledné zvýšenie adrenalínu (a snáď aj sebavedomia zničených červených) organizátori vymysleli poslednú hru – masový útok červených a záškodníkov na bázu modrých. Bolo to naozaj rýchle, dravé, všade lietali guľky, lístie, ozýval sa krik zasiahnutých. V skutočnosti nemám tušenia ako to dopadlo, ale myslím, že o to ani tak veľmi nešlo. Bol to proste adrenalínový záver adrenalínového dňa.

Po tejto záverečnej prestrelke sa všetci hráči presunuli k miestu, kde sa hra začínala a spoločne sa vyfotili (všetci ma obvešali fotoaparátmi a ja, vyzdobený ako vianočný stromček som so všetkými fotil :). Potom už nasledovalo len balenie a odchod do neďalekého Harley Clubu.

Záver:
Tak ako naznačuje názov tohoto článku, bola táto akcia našou prvou podobného charakteru vôbec. Určite sme mnoho vecí podcenili, určite bude treba mnoho vecí dotiahnuť, sami sme však mali z akcie veľmi dobrý pocit. Je pravda, že s našou výzbrojou sme nemali veľkú šancu presadiť sa na zteči proti elektrikám, dokázali sme však využiť naše orientačné schopnosti, výdrž a vytrvalosť a v neposlednom rade i odvahu. Zážitky, ktoré sme si z akcie odniesli nás výrazne ovplyvnili a podmienili aj naše ďalšie airsoftové zmýšľanie a smerovanie. Dúfame, že sa budeme na podobných akciách môcť zúčastňovať častejšie a že aj naše účinkovanie bude čoraz úspešnejšie.

Tiež by som chcel poďakovať Jocovi a Mitchovi za zorganizovanie tejto akcie, ako i za to, že nás nešetrili. Dúfame, že podobná akcia bude mať čoskoro svojho pokračovateľa, alebo sa možno stane pravidelným podujatím.

Po akcii sa ozvalo pár hlasov, kritizujúcich hanlivé výroky na adresu bratislavčanov v závere hry. Mňa osobne to mrzí a týmto sa za všetkých červených ospravedlňujem našim bratislavským súperom. Ťažko povedať, čo bolo príčinou spomínaných výrokov, každý by si mal však uvedomiť, že bez dobrého súpera niet dobrej akcie a každý by si mal takéhoto súpera vážiť. Dúfam, že tento malý incident nenaruší priateľské vzťahy medzi hlavným mestom a ‘zvyškom sveta‘ a že sa v podobnej zostave zase stretneme na nejakej akcii...

Na úplný záver ešte dve heslá, s ktorými sme išli na OSB v Žiline:

- Nie je hanba si cvrknúť, keď na teba mieria s upgradovanou elektrikou...
- Oni majú výzbroj, taktiku a skúsenosti, my len odvahu a odhodlanie ... :)

UPIR