OSB 2, VVP, ŽILINA [12. júl 2003]

Prológ:
Z praxe je známy fakt, ze pokračovania čohokoľvek (najmä filmov a románov) zďaleka nedosahujú kvality prvých dielov. Výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo je snáď len Lucasov a Spielbergov Indiana Jones, ktorý diel od dielu naberal na kvalite. Priznám sa, že podobné obavy o osud pokračovania celoslovenskej airsoftovej akcie OSB Žilina som mal od jej vyhlásenia. To som ale netušil, do čoho idem...

OSB v Žiline 17.05. 2003 bol pre mňa (a ostatných z 1-st AirSoft Team Brezno) prvou ne-CQB akciou vôbec. Do tej doby sme sa špecializovali na boj v budovách. DO Žiliny sme šli skôr zo zvedavosti, chceli sme poznať ľudí, nasať trochu tej atmosféry 'veľkej' akcie. Tam, v lesoch nad Žilinou sme prvýkrát zakúsili horúčku boja na otvorenom priestranstve. Táto skúsenosť výrazne posunula naše airsoftové obzory a tiež prispela k AEG-mánii v našom tíme. Na prvé OSB sme šli len s nadšením a odhodlaním a najlepšou zbraňou bol plynový Tactical Master. Keď sme si balili veci na OSB2, vo výzbroji už boli AEG Heckler & Koch G36C a AK47 ß SpecNaz.

Zraz bol už klasicky o desiatej pred žilinským Tescom a ako obvykle, dorazili sme prví (pre istotu :). Už odzačiatku to vyzeralo dosť biedne s počasím, ktoré sa nie a nie umúdriť. Bolo síce pod mrakom, čo bolo fajn (pri tridsiatich piatich stupňoch to v lese s 'plnou poľnou' nieje žiadna slasť), ale stále viac to vyzeralo na dážď. Airsofťáci sa pomaly začali zliezať, no stále hrozilo, že akcia bude podľa hollywoodskych pravidiel čajovým odvarom prvej. Keďže sme ešte potrebovali nejaké veci priamo z Muničáku, rozhodol sa organizátor Mitch, že tam skočíme a zatiaľ sa ešte nejakí hráči nazbierajú. V obchode sme zažili mierny šok, zistili sme totiž, že na tejto akcii nebudú Muničákom sponzorované BB-čka. Síce nikde neboli avízované, ale podľa tradície sme s tým počítali. Nuž začiatok viac než rozpačitý...

Keď sme sa vrátili pred Tesco, nálada sa trošku zlepšila. Nie síce kôli počasiu, to si stále šlo svojou cestou, ale kôli rozrastajúcim sa radám hráčov, medzi ktorými nechýbali naši východní bratia z Airsoftového Športového Klubu Stará Ľubovňa, vysmiata Omega Black, NCAW z Nového Mesta, Martinskí SpecNaz a tiež veselá posádka z Handlovej. S výrazne zlepšenou náladou sme sa vybrali na miesto určenia. Takú kolónu áut Žilina už dlho neuvidí. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa tento pestrý had vozidiel z celého Slovenska šinie k VVP - nášmu ihrisku. Uvoľnená priateľská atmosféra vyústila v niekoľko zábavných kúskov - predbiahačkou v križovatke počínajúc a fingovanou prestrelkou medzi posádkami áut končiac. Myslím, že ten pán, ktorý zahliadol zbrane v autách i mimo nich, to asi len tak rýchlo nepredýcha :) Toto priateľské 'antré' ukončila naháňačka na poľnej ceste pred ihriskom.

Prekvapením boli tri ďalšie autá, čakajúce už na parkovisku pri VVP. Celkový počet zúčastnených sa tak blížil ku číslu šesťdesiat (60!), čo jednoznačne posunulo OSB2 na čelo týchto veľkých akcií, čo do počtu zúčastnených. Po rýchlom vybalení, okolo jedenástej, sme sa zhormaždili pri vchode do VVP a nasledovalo rozdelenie na armády (červení tvorení najmä Bratislavou a Novým Mestom, proti modrým zložených zo Starej Ľubovne, Martina, Brezna a ďalších) a krátky brífing. Dve bázy (drevená ohrada pre červených, vodáreň pre modrých), X-Ray územie s roztrúseným nervovo-paralytickým plynom, povolení toľko diskutovaní medici, dva kusy pyrotechniky na osobu, respawn pevný - na 20 minút. Spolu s prvými spŕškami dažďa sme sa začali premiesťnovať na bázy. Nechýbalo priateľské podpichnutie smerom na zblúdilých bratislavčanov, ktorí ho Breznu hneď vrátili :) Keďže poniektorí v Žiline ešte neboli a iní proste netrafili, na našej báze som bol prvý a mal som dosť času na pofotenie jej zákutí zo všetkých strán. Následnými zvukovými signálmi som potom odháňal dážď a privolával poblúdených spolubojovníkov. Našťastie, počasie sa umúdrilo a prestalo pršať. Začalo ale svietiť slnko, vlaha sa začala vyparovať a tak sme nadávali znova, lebo sa nám začali zahmlievť ochranné okuliare. Spolu s príchodzími spoluhráčmi začali prichádzať aj znepokojivé správy, že poniektorí červení sú už zakempení na pozíciách v okolí našej bázy. Vtedy som si uvedomil, že nikto nespomínal nejaký fixný čas pre začatie operácií. Škoda, trochu to spôsobilo chaos.

Potom ale začala jedna z najúžasnejších open space márovačiek, akú som kedy zažil. Veľmi dobre vyrovnané armády (početne na tom boli modrí trochu lepšie, ale celkový výsledok bol v rovnováhe) sa najprv zamerali na zbieranie artefaktov a následne dochádzalo k ozbrojeným stretom a bojom o bázy. Kôli hustému a miestami nepriechodnému terénu sa akcia stala nielen zaberákom pre zbrane, ale aj skúškou pevnej vôle a kondície. Vďaka schopnosti neprehľadnej zmäti tŕňových kríkov odkloniť smer pochodu vojakov, bol návrat na pôvodný smer chvíľami nemožný. To bol dôvod, prečo sa náš pokus vpadnúť nepriateľovi do tyla pretiahol o pekných pár desiatok minút. Prišli sme však v poslednej chvíli - práve prebiehal najkrvavejší útok na červenú bázu a podarilo sa nám zaskočiť niekoľkých červených rovno odchrbta. Ten var boja okamžite zahnal všetky chmúrne myšlienky o vypálení kríkov napalmom. Výkriky ranených, výbuchy granátov, streľba. To bolo to, čo sme potrebovali dostať do žíl namiesto novej krvi. Adrenalín okamžite stúpol a neopadal ani keď sme v našej báze ukladali všetky ukoristené fľaše do úkrytu. Červení dostali príučku, ale bolo jasné, že to len tak nenechajú. Okamžite sme sa rozdelili a jednotlivé skupiny sa pripravili na odrazenie hroziaceho útoku nepriateľa a obranu bázy. Po dobrých skúsenostiach s partizánskym spôsobom boja sme sa rozhodli opäť počkať na súpera v zálohe a odtiaľ podniknúť záškodnícke protiútoky. Ako sme očakávali, červení na seba nenechali dlho čakať a rozvinuli masívny útok na našu bázu.

Podľa zvukov boja sa dalo ľahko určiť, že jedna skupina sa snaží prebiť si cestu úzkym chodníčkom zvrchu bázy. Potichu som sa plazil lesným porastom. Daddy a Speedy smerom na bázu. Pomaly sa mi z prítmia lesa vynoril náznak chodníčka. Neďaleko mňa ležal mŕtvy nepriateľský vojak. Podľa insígnií na uniformách patril k jednotke Omega Black. Na druhej strane som zahliadol pohyb. Ďalší dvaja nepriateľskí vojaci tam pravdepodobne kryli únikovú cestu. O mojej prítomnosti zrejme nevedeli - náš zámer teda vyšiel. Zaujal som streleckú pozíciu a krátkou dávkou poslal k zemi jedného z nepriateľov. Druhý sa pokúsil streľbu opätovať, svištiace projektily však len oholili kôru z blízkych stromov. Po druhej dávke z mojej Bety sa rozhostilo ticho. Obaja vojaci boli eliminovaní. V zápätí sa ozvala streľba a krik - báza bola pod paľbou. Opustil som svoje stanovisko a rozbehol som sa na cestičku, ktorá viedla domov. Snajpera som si všimol až keď padol výstrel. Moje oči sa spýtvao vpíjali do jeho nekompromisného pohľadu. Všetko okolo akoby zrazu zamrzlo. čas sa zastavil a priestor stratil perspektívu. Všetko bolo akési iné. Čosi spôsobovalo zakrivenie všetkých rozmerov, všetko smerovalo do malej dierky v mojej hrudi, ktorá sa však zväčšovala. Do jej vnútra prúdila tma, zatiaľčo z nej unikal život. Pomaly sa kaliacimi očami som sledoval, ako nepriateľskí vojaci odnášajú fľaše s nervovým plynom a chladnúcim telom prebehol blesk poznania. Báza padla...

Záblesk. Chvíľka uvedomenia. Ležím v tráve. Neďaleko nad sebou tuším bázu červených. V rukách zvieram Betu. Všade sa ozýva zúrivá streľba. Zahliadnem vojaka. Zamierim a stlačím spúšť. Dávka z automatu pošle muža do pekla. Vojaci nemajú nebo. Pritlačím sa k zemi. Vysoká tráva dobre kryje moje stanovisko. Ďalší nepriatelia. Všimli si mŕtveho, nevedia ale, kde som. Rýchlo zdvihnem hlavu, zisťujem kde sú. Strieľam po pamäti. V pekle bude dusno. Už objavili moju pozíciu. Okolo mňa začnú svišťať guľky. Krátka prestávka. Okamžite strieľam. Ak by som dostal prídelové lístky za každého, koho pošlem do pekla, na tento týždeň mám vystarané. Cítim, že niekoľkí sa pokušajú o obchvat. Strieľam do strán. Kruh sa zužuje. Čas sa kráti. Posledný záblesk. čo to bolo? Skutočnosť? Sen? Blúznenie umierajúceho? Netuším. Ale viem, že v pekle nebudem sám...

Epilóg:
Druhé OSB v Žiline bolo veľkolepé. Organizátori sa vyvarovali chýb z prvej akcie, podarilo sa eliminovať aj nezhody medzi hráčmi. Pred piatou sa podarilo červeným revanšovať sa a odniesli z modrej bázy všetky 'nervózne' fľaše :) Zodpovedne môžem vyhlásiť, že sa končilo v najlepšom a myslím, že by nikto neprotestoval, keby sa pokračovalo ďalej. Akcia na akú všetci čakali a ktorú možno málokto predpokladal, to je krátke zhrnutie druhého pokračovania žilinského OSB. Tí, ktorí sa ho zúčastnili, budú so mnou zrejme súhlasiť - veľmi by som si prial, aby sa žilinské akcie stali pravidelnými celoslovenskými oslavami airsoftu a aby sa aj ich pričinením naše rady rozrastali o ďalších zanietencov. Nie je to prehnané. Je to fakt.

UPIR

Poznámka: Opäť sme mali so sebou digitálny fotoaparát, ktorým sme zachytili ako začiatok akcie, tak aj čiastočne jej priebeh (uznajte, kto by sa hral s foťákom, keď okolo hlavy svištia gule :) a aj spoločné posedenie v Harley Pube. Fotografie nájdete vo FOTOGALÉRII.