SNIPERSKÉ PUŠKY I.: TOKYO MARUI VSR-10 GSPEC vs. CLASSIC ARMY M24 MILITARY TYPE
ÚVOD
Sniperi. Odstreľovači. Ostrostrelci. Elita v armáde, či polícii. Duchovia bojových situácií, ktorí rozhodujú jediným ultrapresným zásahom. Dokonalé strelecké stroje, ktoré behom okamžiku zvažujú poveternostné podmienky, vzdialenosť terča, bezpečnosť zásahu a ten správny moment, aby vykonali tichú spravodlivosť. Čo ale znamená sniper v airsofte?
Tak ako bojové situácie a celá 'vojnová airsoftová realita' je oproti skutočnosti značne zjednodušená, rovnako je na tom aj airsoftový sniper. Čiastočne sa na tom podpisuje obmedzený dostrel airsoftového streliva a tiež spôsob, akým väčšina airsoftových bojov prebieha. Čo ale stále výrazne odlišuje odstreľovačov od ostantých hráčov je iný štýl hry a zbrane samozrejme. Vďaka obmedzenej kapacite zásobníkov sniperiek a tiež single-shot systému streľby sú nútení hrávať viac 'na dištanc' a musia sa spoliehať na svoje strelecké majstrovstvo. Pretože tam, kde hráči s full-auto zbraňami častokrát (ak nie väčšinou) strieľajú podľa 'bieleho hada' a dlhou dávkou pribijú nepriateľa k zemi, sniper má obvykle jeden jediný výstrel - ak cieľ netrafí, môže sa okamžite dostať pod zúrivú paľbu nepriateľa. Tí, ktorí aj napriek tomu podľahli čaru tohoto štýlu hry, sa stávajú zvláštnou kastou, akousi nobilitou airsoftu, pre ktorú som našiel veľmi výstižný názov: LOVCI - LABUŽNÍCI. Každý výstrel je malým umeleckým dielom, dokážu ho precítiť, vidia jeho počiatok i koniec. Sám som sa dostal do stavu, kedy sa už nedokážem rozčúliť na prípadného nepriznávača, pretože v optike veľmi presne vidieť, do ktorého 'vinkla' bol zásah umiestnený a táto filigránska hra s optikou, spúšťou a projektilom sa tak stáva tým najväčším zadosťučinením. Ak je to celé ešte okorenené nechapávými pohľadmi a nadávaním eliminovaného nepriateľa, odchádzajúceho so zdvihnutou rukou, niet krajšieho pocitu. Keď potom na záver dňa sumarizujete efektivitu výstrelov, musí sa vám pri pomyslení na porovnanie tisícov rán vystrieľaných z elektriky, zákonite urobiť mdlo.
Zaujala vás predstava tejto airsoftovej exotiky? Dovoľte mi predstaviť vám to, bez čoho žiaden sniper nemôže byť sniperom - odstreľovačské pušky. Keďže som mal možnosť porovnať viac zbraní, rozdelil som celú recenziu na dve časti. V prvej časti sa budem venovať porovnaniu dvom manuálnym puškám, v druhej budú hrať prím plynové pušky (na tomto mieste sa ospravedlňujem zástancom elektrík za ignorovanie zbraní ako H&K PSG-1, či H&K G3 série, ale so systémom semi-auto a full-auto v mojich očiach prestávajú byť odstreľovacími puškami). Poďme sa teda bližšie pozrieť na mnohými toľko zatracované a zosmiešňované manuálne snipy.
CHARAKTERISTIKA
Manuálne zbrane vo všeobecnosti sa vyznačujú jednoduchým systémom, pri ktorom je potrebné zbraň pred každým výstrelom manuálne natiahnuť, druhotným znakom týchto kvérov je nízka cena, použitie lacnejších materiálov, menší výkon a presnosť a takmer nulová možnosť vylepšenia vlastností upgradom. Viete si ale predstaviť odstreľovaciu pušku s podobnými vlastnosťami? Najskôr áno, ale to len preto, že ste zrejme doteraz nedržali v rukách VSR-10 od Tokyo Marui.
TOKYO MARUI VSR-10 GSPEC
Keď som odbaľoval krabicu s touto japonskou novinku, bol som vo veľkom napätí. Maruiácke dlhé manuály sa mi páčili dlhšiu dobu, doslova som 'trpel' na Colt XM177 E2 a na manuálnu brokovnicu M3 Shorty, ktorú som testoval spolu s tímovým kolegom Štulkom (a ktorý jej kúzlu neodolal a dohodol sa s Dedom Mrázom na zvláštnom vianočnom darčeku). O véeserke som do tej doby čítal niekoľko nelichotivých komentárov označujúcich ju za 'snajpu pre chudobných' a o to viacej ma táto nová záhadná čierna dáma priťahovala.
Tokyo Marui pustila na trhe hneď tri varianty tejto zbrane - VSR-10 Real Shock Version, VSR-10 Pro Sniper Version a VSR-10 GSPEC. Prvé dve varianty majú pevné mieridlá (pre montáž optiky je nutné mieridlá zložiť a kúpiť a namontovať montážnu lištu, montážne krúžky a samozrejme puškohľad), absentujú úchyty popruhu, celková dĺžka oboch zbraní je 950 mm. Vyrábajú sa v taktickej čiernej farbe a imitácii dreva. Mnou testovaná nová varianta GSPEC má montážnu lištu pre optiku (na oplátku - bez nej ide mierenie trochu ťažšie), odnímateľný tlmič a nechýbajú ani už spomínané úchyty na remeň.
Na zbrane od Tokyo Marui neobvykle štíhla a na pušku nebývale krátka krabica odhalila svoje tajomstvo - matná čierna puška s demontovaným tlmičom a ladnými čistými tvarmi na mňa hneď zapôsobila. Dizajnovo akýsi mix všetkého a ničoho pôsobí dostatočne solídne a takticky zároveň. Nikde žiadne zbytočné výčnelky či dizajnérske exscesy, všetko pôsobí maximálne elgantným a vyváženým dojmom.
Keď vezmete zbraň do ruky, sadne výborne - pažba je ergonomicky dobre tvarovaná, všetky ovládacie prvky sú ľahko dosiahnuteľné. Hneď je jasné, že zbraň je relatívne ľahšia, než by bola skutočná predloha - váži len niečo málo cez dve kilá. Závisí však len od uhlu pohľadu, či je to pre vás výhoda, alebo nedostatok. Celková váha zbrane sa dá upraviť použitím dutej pažby ako úschovne závaží, či predmetov 'na prežitie' - ako to naznačuje kreslená poznámka v manuáli. Bez tlmiča puška vyzerá ako nejaký moderný pytliacky kvér, pri takto upravenej zbrani je ale bez problémov možné ju použiť v boji na kratšie vzdialenosti, či dokonca v budove. Po našraubovaní tlmiča dostávate do rúk ale plnokrvnú, 1135 mm dlhú odstreľovačskú pušku.
Aj keď v základe je GSPEC bez mieridiel, nemohol som vydržať a musel som pušku zastrieľať. Veľmi jednoducho som si pomohol mierením cez stred montážnej lišty na horný okraj tlmiča. Naládoval som jednoduchý malý zásobník tridsiatimi BB-čkami gramáže 0.25g z priloženého balíčka (k bezproblémovému a rýchlemu plneniu zásobníka vrelo doporúčam Magazine QuickLoader od Tokyo Marui, ale ide to aj bez neho) a zarazil ho do predpažbia. Naťahovanie zbrane šlo na moje nemalé prekvapenie hladúčko a ĽAHKO - teda ani po následnom upgrade na silnejšiu pružinu by z toho nemala byť sadomasochistická orgia. Celý proces naťahovania zbrane navyše sprevádzal veľmi príjemný kovový zvuk, ktorý som si hneď zamiloval. Aby nebolo tých prekvapení dosť, nielen že sa mi na prvý šup podarilo trafiť 30 m vzdialený terč - krabicu z CD médií o rozmeroch 14 x 12.5 x 10.5 cm aj napriek jednoduchosti 'mojich mieridiel', ale výstrel nebolo takmer vôbec počuť! Žiadne rezonovanie pružín, ako u manuálnej MP5-ky, len takmer nepočuteľné tiché PUF a potom plesknutie BBčka pri prechode papierovou stenou krabice. Zložil som tlmič, aby som zistil nakoľko je zodpovedný za toto takmer dokonalé utlmenie zvuku výstrelu. Nasledovalo niekoľko o poznanie hlasitejších výstrelov a ďalšie dôležité zistenie - VSR-10 je enormne tichá zbraň, ktorá sa použitím plne funkčného tlmiča mení na vpodstate nehlučnú.
Keďže v tejto fáze som možnosti testovania novinky vyčerpal, rozhodol som sa urýchlene si zaobstarať optiku, aby som mohol overiť aj strelecké vlastnosti pušky. Voľba padla na optiku Bushnell 3-9 x 40, ktorú som na montážnu lištu upevnil pomocou 20 mm montážnych krúžkou Tokyo Marui. Na pomoc pri testovaní som si zobral tímových kolegov HardDiska a Štulka (veď po niečom sa strieľať musí). Hneď v úvode sme si premerali úsťovú rýchlosť strely a výsledné číslo cez 300 FPS s kalibrovaným strelivom Tokyo Marui 0.20g nás veľmi milo prekvapilo. VSR-10 má teda v základe lepší výkon ako ktorákoľvek elektrika a úsťová energia sa blíži k jednému Joule. Vzhľadom na to, že sniperská puška je aj o rozumnom a cielenom využívaní rôznych druhov streliva, mali sme so sebou nielen spomínané 0.20-ky, ale aj strelivo s gramážou 0.25g (Tokyo Marui) a 0.30g (Digicon), aby sme overili potenciál zbrane.
Hneď v úvode sme prešli na strelivo TM 0.25g, pretože 0.20g, používané v krátkych manuáloch mi pripadalo pre snajpu dehonestujúce a v tomto prípade skutočne vhodné len na meranie úsťovej rýchlosti. Tokyo Marui si evidentne uvedomili potrebu použitia viacerých druhov streliva a tak páčku na nastavovanie Hop-Up systému umiestnili - podobne ako napr. u svojich elektrických MP5-iek na ľavú stranu hlavne. Veľmi rozumne použili aj stupnicu a tak je naozaj jednoduché zapamätať si nastavenia pre jednotlivé druhy streliva a tie tak používať behom boja bez problémov so zastrieľavaním, či nastavovaním. Po nastavení Hop-u, sme pristúpili k zoštelovaniu optiky, čo trvalo rovnako ako nastavenie Hop-u len niekoľko minút, nakoľko puška s manuálnym systémom má absolútnu stabilitu výstrelu a nemení sa v závislosti od rôznych faktorov, ako je to napr. u plynových zbraní. Potom už nasledoval rozostrel, ktorý pochoval všetky moje pochybnosti hlboko pod zem a zalial ich hrubou vrstvou betónu. Nech odpočívajú v pokoji. Projektily z pušky vďaka dostatočne dlhej hlavni lietajú neuveriteľne presne, postupne sme zväčšovali vzdialenosť terčov, ale ani po hranici 25 m nerobilo problém trafiť 4-5 cm široké kovové tyčky. Museli sme sa rozdeliť - strelec sa pobral do jednej budovy miestneho komplexu a spravil si hniezdo na prízemí, jeho cieľ vyšiel na strechu druhej budovy - ich vzájomná vzdialenosť tak prekročila 30 m. Keďže vonku chvíľami pofukoval chladný vietor, na zástrel padlo cca 5 výstrelov, všetky však lietali nebezpečne blízko cieľa a svištiaci zvuk rotujúceho BB-čka naháňal zimomriavky. Po zástrele so zistením odchýlok pri poryvoch vetra bol terč o veľkosti otvorenej ľudskej dlane neomylne zasiahnutý a poznamenaný červeným fľakom a pálčivou bolesťou. Po výmene úloh strelca a cieľa bol scenár rovnaký - niekoľko rán na zástrel a získanie prehľadu o sile vetra a jeho vplyve na trajektóriu strely a potom zásahy. Aj na 50 metrov bol cieľ o veľkosti 40 x 40 cm bez problémov zasiahnuteľný, bolo však treba už počítať s balistickou krivkou a pri mierení jemne nadstaviť. Keďže Hop-Up mal podľa stupnice ešte stále rezervu, rozhodli sme sa prejsť na ťažšie strelivo - Digicon 0.30g. Po chvíli nastavovania lietali gule rovno a tak sme sa pustili do skúšobnej streľby. Ťažšie strelivo bolo viac odolné vplyvom vetra a malo aj citeľnejší efekt na cieli, jeho hranica sa pohybovala okolo 30 m, kde projektily lietali s neomylnou presnosťou. Na väčšie vzdialenosti bola balistická krivka o dosť výraznejšia, než u 0.25g.
Vyskúšal som VSR-10 aj v boji, najprv v CQB (znie to takmer neuveriteľne, ale je to tak) - tu som využil výbornú presnosť, nadpriemerný dostrel a takmer absolútnu tichosť zbrane pri ostreľovaní nepriateľských pozícií zvonku budovy, neskôr som zložil tlmič, skrátil tak zbraň a odvážil som sa aj do útrob komplexu na boj zblízka. Mierenie cez optiku na takéto malé vzdialenosti je o poznanie obtiažnejšie, ale pri troche cviku to ide. Podľa vyjadrenia súperov zbraň pôsobí hrozivým dojmom a pohľad do jej hlavne odzbrojuje ('...žiadna sranda, idem po budove a zrazu sa dívam do pušky, ktorej hlaveň je dlhšia ako sama miestnosť, tak som to radšej zabalil...') a ďalším jej výrazným plusom je tichosť, pretože tam kde sa elektrika, či plynovka jediným výstrelom prezradí, ostáva VSR-ka neodhalená. Navyše so svojou úsťovou rýchlosťou puška neznamená riziko krvavého zranenia ani pri zásahu zblízka. A tak najväčším adrenalínovým zážitkom akcie bola obrana budovy z okien prvého poschodia - identifikácia blížiaceho sa nepriateľa podľa sluchu, rýchle vyklonenie sa z okna, okamžité zameranie cieľa, eliminácia jediným tichým výstrelom a opätovné skrytie sa v bezpečí budovy (... pamätáte si jednu zo záverečných scén filmu Saving Private Ryan, kde odstreľovač vo vežičke kostola bije po stále pribúdajúcich nemeckých vojakoch? To je presne ono...).
VÝSLEDNÝ VERDIKT
VSR-10 GSPEC je zrejme najlepší dlhý manuál, aký je u nás k dostaniu, Tokyo Marui týmto počinom zmazala ostré a jednoznačné hranice medzi elektrickými a manuálnymi zbraňami. Kto nie je závislý od prepínača semi a full-auto streľby (VSR-10 má tiež prepínač, ale len SAFE a FIRE :), vie si vychutnať taktický štýl boja s dlhou zbraňou, toho véeserka očarí a nedá ju za nič na svete. Keď si k tomu pripočítame možnosť hrávať behom celého roka bez ohľadu na teplotu a jednoduchý systém, kde snáď ani nie je čo pokaziť, je to ideálna celosezónna airsoftová zbraň. No a neustálych podrypávačov, ktorí tvrdia, že BB-čka z tejto snipy lietajú lenivo a kedykoľvek sa im uhnú (ale len keď vedia, že sa na nich ide strieľať a výstrel počujú, čo je reálne v boji málokedy :) snáď umlčia netušené možnosti upgradu tejto zbrane - s pružinou M150 a Full Tune-Up Kitom, s totu presnosťou, tichosťou a spoľahlivosťou je jednou z najlepších gunov a zároveň pre mňa airsoftovým objavom roka. Ako variabilné príslušenstvo je možné dokúpiť sniperskú dvojnožku priamo od Tokyo Marui, ktorá výrazne pridá na váhe a pomôže pri statickom osterľovaní cieľov. Bohužiaľ v boji som jej praktické využitie moc nevidel.
PLUSY A MÍNUSY:
+ výborné spracovanie
+ funkčný tlmič
+ výborný dostrel, stabilita a presnosť
+ veľmi dobrá úsťová rýchlosť, prevysujuca štandardné AEG v základe
+ plynulé a bezproblémové naťahovanie
+ jednoduchý zásobník na 30 BB
+ jemná spúšť
+ jednoducho nastaviteľný Hop-Up
+ montážna lišta na optiku
+ po odmontovaní tlmiča použiteľná aj na krátke vzdialenosti a bez ohrozenia zdravia súperov
+ dutá pažba - možnosť odloženia servisného materiálu, BB-čiek atď.
+ už v základe má potenciál aj na ťažšie strelivo
+ zbraň má úchyty na popruh
- + nemá konkrétnu predlohu (mínus pre vrtákov :)
- + relatívne ľahká (cca 2,1 kg), čo je plus v boji, mínus v realizme
- nemá klasické mieridlá, nutnosť dokúpiť optiku a mont. krúžky
- hlaveň kratšia ako ostatné modely, končí pri tlmiči
CLASSIC ARMY M24 Military Version
O zbraniach firmy Classic Army sme toho všetci iste počuli dosť - veľa sa diskutuje o ich kvalite, o nových generáciách, ktoré by mali vo viacerých oblastiach prevyšovať dokonca aj produkty Tokyo Marui atď. Keď som počul niekoľko chválospevov aj na manuálnu sniperku M24 od tejto firmy, rozhodol som sa vybrať ju do recenzie na porovnanie s odstreľovačkou VSR-10 od Tokyo Marui.
M24 je kópiou sniperskej pušky, používanej americkou armádou od osemdesiatych rokov. Zbraň ma 24" (609 mm) hlaveň, kompozitnú kevlarovo-grafitovú pažbu, zásobník na päť rán kalibru 7.62x51mm NATO (.308 win) a špecialitou je dĺžkovo nastaviteľná pažba. Celková váha originálnej zbrane je 5490 g bez optiky a streliva.
M24-ka od Classic Army sa vyznačuje predovšetkým dosť realistickým (až brutálnym) spracovaním - keď ju držíte v rukách, nemáte strach, že by sa pri páde čosi poškodilo, či zlomilo. Držiac ju v náručí si tiež nemôžete nepovšimnúť hrubé tvary pažby - neviem, či amíci tušia niečo o ergonómii (držali ste niekedy v ruke Thompsona?), ale aj s mojimi dostatočne veľkými rukami sa M24 drži nepohodlne. Jej váha tiež nemôže ostať bez povšimnutia - vyše 3 a pol kila síce nie je reálnou hmotnosťou podľa predlohy, ale aj tak vám v boji slušne ponaťahuje ruky. Celkovo máte dojem, že až vám v akcii dojde strelivo, bez problémov ju chytíte za hlaveň a štýlom pravekého bojovníka zneškodníte súpera. Rozhodne by som túto nádheru nechcel vláčiť po teréne bez popruhu! Tu však vzniká problémik - hongkongská dvadsaťštvorka nemá v základe úchyty na popruh. Na zbrani sa nachádzajú len montážne očká, do ktorých sa tieto úchyty montujú a tiež jedno pre montáž dvojnožky. Podobne je na tom štandardná verzia VSR-10, ale tá stojí polovicu ceny M24-ky. U céáčkovej snajpy, rovnako ako u GSPEC, tiež absentujú štandardné mieridlá - pripravená je 20 mm montážna lišta pre optiku. Veľkou výhodou je možnosť nastavenia dĺžky pažby, čo robí túto zbraň viac univerzálnou pre rôzne typy hráčov. Vzhľadom na celkovú dĺžku pušky 1190 mm je jasné, že M24-ka má dlhšiu hlaveň ako VSR-10, bol som preto veľmi zvedaý, ako dopadnú streľby.
Nakazený entuziazmom jednoduchosti ovládania VSR-ky, som naplnil systémom od maruiáckeho odlišný zásobník na 25 rán a (evidentne trochu naivne) som chcel začať strieľať. Natiahol som záver pušky - kdeže bola tá plynulosť a ľahkosť japonskej VSR! Stlačím spúšť a ... Nič. Obťahujem znova a znova nič. Skúšam, či nie je zaistená poistka, nie je... Potom prichádzam na systém - v zadnej polohe bolo treba páku záveru stlačiť smerom nadol, aby sa pružina natiahla - to isté sa samozrejme dialo ešte raz pri zatlačení záveru späť do pôvodnej polohy. Niečo ako medziplyn na V3S-ke, vravím si, cielim a stláčam spúšť. Ozvalo sa ostré kovové TSS, ale guľa nevyšla. Znovu obťahujem (tentokrát sa mi už darí natiahnuť pružinu na prvý pokus), stláčam spúšť a znova okrem kovového cvaknutia zase nič. Vyberám zásobník a hneď vidím, 'v čom délo' - BB-čka v zásobníku sa zasekli a nič ich netlačí do hlavne. Nič sa nedá robiť, púšťam sa do rozoberania zásobníka. Triviálny systém zásobníka ma zaskočí - celé to držia pohromade tri kovové tyčky - zarážky. Zisťujem, že čudlík, ktorý je na konci pružiny a ktorý by mal dotláčť BB-čka do hlavne je dosť široký a v ohybe drážky zásobníka sa zadrháva. Odstraňujem chybu materiálu v ohybe drážky, čudlík s pružinkou už behá v drážke voľnejšie, skladám teda zásobník znovu dohromady, opatrne plním zásobník deviatimi BB-čkami a skúšam vystreliť. Všetko ide, zdá sa, vpohode. Doplním zásobník dvadsiatimi piatimi BB-čkami a chystám sa na testovanie. Po prvom výstrele sa zásobník opäť zasekáva. Ďalšie rozoberanie, hľadanie chyby, odstraňovanie plastového prelisku. Konečne sa dostávam k meraniu úsťovej rýchlosti. Namerané hodnoty sa pohybujú pod hranicou 300 FPS s kalibrovaným strelivom TM 0.20g.
Podľa balistiky striel vidím, že je nutné nastaviť Hop-Up systém, ale ďalšia zrada - Hop sa u tejto dvadsaťštvorky nastavuje malým imbusovým kľúčom vovnútri zásobníkovej šachty - defakto priamo na hlavni, aj to až po natiahnutí záveru do zadnej polohy. Dosť nepraktické, pri boji vlastne nepoužiteľné. Po dosť dlhej dobe sa mi podarilo aspoň ako-tak zoštelovať Hop (so streľbou viacerými druhmi streliva som sa definitívne rozlúčil, štelovať len Hop niekoľko hodín - na to som proste nervy nemal) a prišli na rad streľby na presnosť. Po celú dobu som mal ale pocit, že niečo na zbrani nie je dotiahnuté, dokončené. Pôžitok zo streľby rýchlo vyprchal, presnosť a spoľahlivosť, na ktorú som si zvykol u VSR-10 sa neopakovala. Puška podávala priemerné výkony, excelentná presnosť maruiáckej snajpy na 30 m zostala neohrozená. Terče veľkosti ľudského tela sa dali zasiahnuť bez väčších problémov, na vykúkajúce čelo nepriateľa by som zrejme len mrhal strelivom.
VÝSLEDNÝ VERDIKT
Prvotná neskrývaná radosť z drsného realistického spracovania a vysokej hmotnosti postupne opadávala s hrubosťou tvarov (samozrejme to nie je chyba Classic Army), dôvera v solídne spracovanie zakolísala pri nepodarenom zásobníku (môže byť problém konkrétneho kusu, ale časom sa pridalo aj nedoliehanie zásobníka v šachte) a celkové strelecké vlastnosti ma v závere nepresvedčili o vysokých kvalitách tejto pušky. Keď vezmem do úvahy nie práve najnižšiu cenu, celkové hodnotenie zvyšujú len široké možnosti upgradu, vrátane plynového valca. Samotná zbraň ma ale sklamala.
PLUSY A MÍNUSY:
+ robustná konštrukcia, realisticky surové spracovanie
+ dlhá hlaveň
+ montážna lišta na optiku
+ jemná spúšť
+ nastaviteľná dĺžka pažby
- + priemerný dostrel a presnosť
- + horšie naťahovanie, občas zbraň nenatiahlo
- + výrazne ťažšia čo je mínus v boji, plus v realizme
- prapodivný systém zásobníka, zasekával sa, nesedel v šachte
- zlý prístup k nastavovaniu Hop-Up, absencia akéhokoľvek vodítka na zapamätanie si nastavenia Hop-u pre rôzne druhy streliva
- nemá klasické mieridlá, nutnosť dokúpiť optiku a mont. krúžky
- nie je vhodná na použitie v budovách a stiesnených priestoroch
- nemá úchyty na popruh
- vysoká cena
Technické parametre:
názov: VSR-10 GSPEC
typ: manuálna sniperka
výrobca: Tokyo Marui, Japan
dĺžka: 1135 mm
váha: 2090 g
Hop-Up: áno, nastaviteľný
strelivo: 0.25g, 0,30g
bicí mechanizmus: single shot
kapacita zásobníka: 30 (+1)
úsťová rýchlosť:
0.20g - 301, 303, 306 FPS
0.25g - 269, 268, 273 FPS
0.30g - 239, 238, 240 FPS
cena v Muničáku: 11 900,- Sk
|
názov: M24 MILITARY TYPE
typ: manuálna sniperka
výrobca: Classic Army, Hong Kong
dĺžka: 1190 mm
váha: 3600 g
Hop-Up: áno, nastaviteľný
strelivo: 0.25g
bicí mechanizmus: single shot
kapacita zásobníka: 25 (+1)
úsťová rýchlosť:
0.20g: 289, 294, 295 FPS
0.25g: 273, 273, 272 FPS
cena v Muničáku: 17 200,- Sk
|
. . .
voliteľné doplnky: náhradný zásobník, optika, dvojnožka, upgrade kity |
Poznámka: Autorom recenzie je UPIR (1-st AirSoft Team Brezno RedStar Brotherhhod), zbrane na recenziu zapožičal MUNIČÁK Bratislava, ďalšie fotografie Tokyo Marui VSR-10 GSPEC a Classic Army M24 Military Version nájdete v sekcii FOTOGALÉRIA.
